Napriek tomu, že pred kvalifikačným zápasom s Írskom, v ktorom slovenskí futbalisti na žilinskom štadióne remizovali so súperom z kvalifikácie na ME 2012 1:1, Karhan dosiahnutie stého štartu v reprezentácii relatívne zľahčoval, číslo nepustí. Sto štartov v drese s dvojkrížom nemá okrem neho nik.
Tridsaťštyriročný univerzál potreboval na dosiahnutie magického čísla vyše pätnásť rokov. Mohlo to byť o máličko menej, to by sa však pred majstrovstvami sveta v Juhoafrickej republike nesmel zraniť. Do krajiny napokon neodcestoval ani ako divák.
Po vyliečení dostal hráč bundesligového Mainzu od trénera Vladimíra Weissa opäť príležitosť a v utorok v stretnutí s Írskom musel presvedčiť aj večných pochybovačov, že na to bol nejeden dôvod. „Bol to ten fantastický, vynikajúci Karhan, ktorý je u nás doma nedocenený. Podľa mňa bol Miro najlepším hráčom na ihrisku,“ povedal kouč na pozápasovej tlačovej konferencii.
Aj samotný hráč bol po dueli vo výbornej nálade, aj keď jeho tím nezískal tri body. Pretože sám dobre vedel, ako vo svojom jubilejnom zápase zahral. S maximálnym prehľadom a rozvahou rozdával dopredu lopty, zároveň výrazným spôsobom pomáhal obrane, a to dokonca aj vo chvíľach, keď jeho spoluhráči zo zadných radov nestíhali. Kapitán Marek Hamšík mohol prepnúť do ofenzívneho módu, pretože za sebou mal štítového záložníka, na ktorého sa mohol stopercentne spoľahnúť.
„Hlavnou motiváciou nie je pre mňa šanca prelomiť stovku. Chcem hrať v každom zápase a bolo by to rovnaké, aj keby som nemal pred sebou takýto jubilejný štart,“ povedal pre Pravdu ešte pred zápasom. Weissove vyjadrenie, že Karhan je hráč, „ktorý pre futbal urobí všetko“, tieto slová len potvrdili.
Napriek tomu je reprezentačná stovka tvrdým faktom a Karhan nemohol osláviť toto jubileum lepším spôsobom. Hral s nasadením a odhodlaním, akoby si dres národného tímu obliekol po prvý raz, no navyše s futbalovým rozumom, ktorý by nemal bez zvyšných deväťdesiatich ôsmich.