Ako prijali správu o vašom občianstve spoluhráči zo Slovana?
Tešili sa so mnou, priali mi to. Ešte to spolu poriadne oslávime. Teraz však máme nabitý futbalový program, ktorý má prednosť.
V ktorých krajinách vlastníte pas?
V Togu, Nemecku a teraz na Slovensku.
Vašou rodnou krajinou je Nemecko. Aký je váš vzťah k Togu?
Moji rodičia sa brali v Togu, pochádzajú odtiaľ, otec má francúzske korene. Narodil som sa a vyrastal som v Hamburgu, kde som doma. Do Toga sa pravidelne vraciam. Chodím tam raz do roka na dlhšiu dovolenku. V Lomé, čo je hlavné mesto našej krajiny, mám babku i ďalšiu rodinu. Pochádzame z kmeňa Hausa, ktorý má tiež svoj jazyk, hoci u nás je rozšírenejší jazyk ewe.
Kedy ste sa rozhodli, že požiadate o slovenské občianstvo?
Uvažoval som o tom, keď som hrával ešte v Petržalke, čo je viac ako rok. Oslovil ma tréner Vladimír Weiss, pýtal sa, či by som mal záujem reprezentovať Slovensko. Potešil som sa, ale prvou podmienkou bolo, aby som žil na Slovensku aspoň päť rokov.
Ako reagovala vaša mama a sestra Mariam?
Majú veľkú radosť, tešia sa, že sa mi darí. Mama by sa rada prišla pozrieť na stretnutie, v ktorom si prvý raz oblečiem slovenský reprezentačný dres.
Bude to 10. augusta proti Rakúsku v Klagenfurte?
To neviem, o tom rozhodne tréner Weiss. Najprv ma musí nominovať.
Vy ste boli pred piatimi rokmi, pred MS 2006 v Nemecku, v kádri tožskej reprezentácie. Mali ste šancu štartovať na svetovom šampionáte?
Šanca bola reálna, ale nakoniec som z kádra vypadol. Zranil som sa a na šampionáte som sa nezúčastnil.
Ak by ste reprezentovali Togo, už by ste si nemohli obliecť dres inej krajiny…
Moje zranenie pred majstrovstvami sveta nebola podľa mňa náhoda. Myslím si, že to bol osud. Tak to aspoň vidím dnes. Inak by som už nemal šancu reprezentovať Slovensko, čo by ma teraz veľmi mrzelo.
V Nemecku ste vyštudovali sociálnu pedagogiku. Prečo ste si vybrali tento odbor?
Zdal sa mi zaujímavý, ale musím povedať, že ja som sa už vtedy chcel jednoznačne venovať futbalu. Mama, ktorá je lekárka, však trvala na tom, že musím dokončiť školu, že stojí na prvom mieste. Vyhovel som jej, hoci som vedel, že týmto smerom sa môj život asi uberať nebude.
Kde ste v čase štúdia hrávali?V tom čase som sa už dostal do bundesligového Hamburgeru SV, kde som nastupoval za béčko. Bol som jediný v kádri, ktorý navštevoval vysokú školu, neraz som to vysvetľoval aj mame, ale tá trvala na svojom a žiadala ma, aby som školu dokončil.
Čo váš otec? Toho nespomínate…
Rodičia sa rozviedli a žil som s mamou. S otcom som sa nestretával.
Na Slovensko ste prišli v lete 2006. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa naučili po slovensky?
Slovenčina je ťažký jazyk, má zložitú gramatiku a potreboval som pomerne dlhý čas, kým som ju zvládol. Po polroku som už ako-tak rozumel, o čom sa ľudia bavia. Trvalo mi však ďalší rok, kým som vedel aj rozprávať. Po dvoch rokoch som už dokázal povedať takmer všetko. Pomohlo mi, že som existoval sám v cudzom prostredí a musel som komunikovať so spoluhráčmi, s inými ľuďmi.
Chodili ste aj do školy, alebo ste navštevovali nejaký jazykový kurz?
Nie, som samouk a všetko som sa naučil praxou.
Rozumiete už úplne všetko?
V podstate všetko. Niekedy sa mi stane, že hľadám správne slová, aby som vyjadril niečo zložitejšie, ale to nebýva často.
Koľko jazykov ovládate?
Päť či šesť… Prvým bola francúzština, ktorá je v Togu úradným jazykom, chodil som najskôr do francúzskej školy. Zároveň som odmalička komunikoval po nemecky, v Hamburgu som žil až do príchodu na Slovensko. Viem aj po anglicky a v Bratislave som sa naučil okrem slovenčiny tiež po portugalsky, lebo som mal kamaráta, bývalého spoluhráča, ktorý hovoril týmto jazykom. A dohovorím sa aj jazykom tožských kmeňov Hausa či Ewe.
Čo sa vám na Slovensku najviac páči?
Cítim sa tu príjemne a som tu spokojný. To je pre mňa rozhodujúce. Mám všetko, čo potrebujem, stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi pomáhajú.
V čom sú Slováci iní ako ľudia v Nemecku či Togu?
Všade nájdete dobrých i horších ľudí, majú rôzne povahy. Ak porovnávam s Nemeckom veľké rozdiely nevidím, obe krajiny sú v Európe, ležia neďaleko seba a ľudia majú dosť podobnú mentalitu. Samozrejme, v porovnaní s Togom sú už rozdiely väčšie.
Ako by ste charakterizovali domorodcov v Togu?
To už je nielen iný kontinent, ale aj iný spôsob života, iná kultúra. V Togu svieti takmer celý rok slnko, klíma je iná, čo tiež ovplyvňuje život. Mnohí ľudia žijú skromne, ale radi sa zabávajú, spievajú, tancujú, správajú sa spontánne.
Stretli ste sa na Slovensku s prejavmi rasizmu?
Áno, ale stretol som sa s ním aj v Nemecku, alebo iných krajinách. Podľa mňa je to celosvetový problém. Pritom je úplne jedno, akú máme farbu pleti. Krv máme všetci červenú…
Aj vás niekto napadol alebo urazil pre farbu pleti?
Stalo sa to, ale neriešim to, nie je to pre mňa podstatné, lebo ako som už povedal, to sa môže stať všade. Sústreďujem sa najmä na futbal a na svoju prácu.
Poznáte nejaké slovenské pesničky?
Slovenskú hudbu počúvam najmä v rádiu.
Máte obľúbených slovenských spevákov či skupiny?
Nie, mňa skôr zaujme nejaká pesnička, napríklad mojou obľúbenou je Rytmusova Všetko má svoj koniec alebo pesnička od Desmodu… to čo ťa trápi, to trápi mňa (zanôti krátky text pesničky Niekto ti to povie skôr než ja).
Čo slovenská strava? Chutia vám bryndzové halušky?
Zjem ich, ale najradšej mám palacinky. V Nemecku ich robia inak, sú trochu hrubšie, slovenské palacinky s džemom alebo jahodami či iným ovocím milujem.
Pod Tatrami je popri futbale populárny hokej. Zvykli ste si u nás na tento šport?
Začal som ho sledovať len nedávno, keď boli v Bratislave majstrovstvá sveta. Dovtedy som tento šport príliš nepoznal.
Páči sa vám?
Môže byť… Zaujímavá hra, rýchla a tvrdá. Videl som v televízii niekoľko zápasov.
Komu ste držali palce? Slovensku alebo Nemecku?
Sledoval som hokej ako nezainteresovaný fanúšik, nemám mužstvo, ktorému by som špeciálne držal palce.
V Bratislave žijete päť rokov. Našli ste si v nej svoje obľúbené miestá?
Mne sa veľmi páči vo Vysokých Tatrách. Chodíme tam na sústredenia. Je to pre mňa niečo nové, lebo v Togu také hory nemáme. V Tatrách je často zima, mráz, veľa snehu, to som však už zažil aj v Hamburgu, hoci v miernejšom vydaní. Zvykol som si, ale mám radšej teplo a slnko. V Bratislave som si našiel viacero obľúbených miest. Príťažlivý je Bratislavský hrad, rád chodím na Kolibu, a keď mám voľný čas aj na prechádzku do starého mesta. Viackrát ma boli v Bratislave navštíviť nielen mama a sestra, ale aj kamaráti a tiež sa im tu páčilo.
Bývate stále v Petržalke?
Už nie, presťahoval som sa do Ružinova. Bol som spokojný aj v Petržalke, ale teraz to mám jednoduchšie i pohodlnejšie, bývam bližšie pri štadióne, vyhovuje mi to.
Našli ste si na Slovensku aj partnerku?
Sústreďujem sa najmä na futbal, ten mi zaberá takmer všetok čas…
Požiadali ste o slovenské občianstvo len preto, aby ste sa posunuli v profesionálnej futbalovej kariére, alebo uvažujete, že sa na Slovensku aj usadíte?
Na to neviem odpovedať. Teraz žijem na Slovensku, cítim sa dobre, ale netuším, čo bude o niekoľko rokov, to je vo hviezdach. Môžem hovoriť len o tom, čo je teraz. Možno si v budúcnosti nájdem partnerku, možno sa ožením a potom sa aj na Slovensku usadím natrvalo…
Tréner Weiss: Karim dostane šancu v najbližšom zápase
O slovenské občianstvo Karima Guédého sa pričinil aj tréner slovenských futbalových reprezentantov Vladimír Weiss. Z jeho iniciatívy sa celý proces začal a minulý týždeň aj úspešne zavŕšil.
„Angažoval som sa v získaní Karimovho občianstva, pretože on a Filip Šebo v súčasnosti jasne vyčnievajú v slovenskej lige. Bola to moja myšlienka a na jeho občianstve sme pracovali dlhší čas. Som rád, že sa to podarilo a určite mu dám šancu už v najbližšom zápase,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Vladimír Weiss.
Kouč reprezentačného tímu potvrdil, že prvý raz sa o tejto možnosti hovorilo, keď Guédé pôsobil v Artmedii Petržalka. „Videl som, ako napreduje a bol som presvedčený, že by bol posilou slovenského výberu na poste, kde máme problém. Možno s tým niekto nebude súhlasiť, lenže celý svet sa uberá aj takýmto smerom a preto nevidím dôvod, aby sme takúto možnosť nevyužili aj my. Karim je aj vekovo zaujímavý hráč. Má ideálny vek i formu a keď si udrží výkonnosť mohol by stihnúť v pohode ešte dve či tri kvalifikácie,“ pokračoval Weiss.
Dvadsaťšesťročného futbalistu pôvodom z Toga pozná veľmi dobre – futbalovo i povahovo. „Viedol som ho ako tréner dlhší čas, sledoval som jeho futbalový rast. Vypracoval sa na súčasnú úroveň, dnes je to výborný hráč. Zlepšil sa v práci s loptou a tradične je jeho prednosťou výborná fyzická pripravenosť. V hre vyniká predovšetkým čistým odoberaním lopty a dohráva každý súboj. V tom je výnimočný a je to aj jeho najsilnejšia stránka. V súbojoch jeden na jedného v defenzívnej činnosti je mimoriadne silný,“ približuje jeho futbalovú charakteristiku.
Tréner sa bližšie oboznámil aj s jeho rodinným zázemím a ľudskými kvalitami. „Poznám aj jeho mamu, chodí na synove zápasy na Slovensko a viackrát sme sa osobne stretli. Je to veľmi príjemná pani a videl som, aké silné rodinné puto ich spája. Karim je dobrý chlapec, pohodový, veselý, kamarátsky, usmiaty od rána do večera. Pritom veľmi inteligentný, ovláda štyri svetové jazyky,“ doplnil Weiss.
Je jasné, že v nominácii na zápas v Rakúsku, ktorú oznámi o desať dní, Guédé nebude chýbať. „Verím, že svoje kvality potvrdí a pomôže nám aj v jesenných kvalifikačných stretnutiach,“ uzavrel Vladimír Weiss.