Mladík z Viamão hrával najskôr v Senici a teraz je oporou Zlatých Moraviec. Je jedným z desiatich Brazílčanov, ktorí sú aktuálne na súpiskách slovenských tímov najvyššej súťaže a reprezentuje krajinu, kde sa o dva mesiace začnú majstrovstvá sveta vo futbale. „Keď ide u nás chlapec spať, berie si do postele loptu,“ vraví 23-ročný stredopoliar, ktorý je známy pod futbalovým menom Bolinha.
Čo ste vedeli o Slovensku, keď ste sem prišli na začiatku roku 2011?
Vtedy? Úplne nič, Slovensko bola pre mňa neznáma krajina.
A teraz?
Teraz viem všetko… Poznám Bratislavu, Senicu, Zlaté Moravce, Nitru… Precestoval som za tri roky Slovensko krížom – krážom.
Ako ho približujete svojim známym, keď sa naň pýtajú?
Hovorím, že je to krásna krajina. Páčia sa mi ľudia, ktorí tu žijú. Mám rád Slovensko, obľúbil som si ho, je to môj druhý domov.
Aký je z vášho pohľadu najväčší rozdiel medzi Brazíliou a Slovenskom?
Brazília je obrovská krajina, v najväčších mestách žije viac ľudí ako na celom Slovensku. Keď cestujem u vás autobusom a má prísť o jedenástej, tak to platí. V Brazílii sa na to nemôžem spoľahnúť, pokojne mešká aj polhodinu a nič sa nedeje.
V čom ešte pociťujete rozdiely?
Ľudia u nás sú trochu iní. Viac sa zabávajú. Slováci však majú charakter, sú vzdelaní. A u vás sa žije bezpečne. Slovensko je anjelská krajina. V Brazílii vládne veľká kriminalita.
Fanúšikovia, ktorí sa chystajú na svetový šampionát, sa majú obávať?
Cudzinci si musia dávať pozor. Môžu mať problémy, najmä ak neovládajú portugalčinu. Ľahko ich niekde ošmeknú, okradnú. Už keď nastúpia do taxika, musia rátať s tým, že zaplatia podstatne viac, ako by mali.
Na čo ste si najťažšie zvykali na Slovensku?
V podstate som nemal problémy. Až na dve veci. Prišiel som v januári a myslel som si, že zimu, ktorá tu bola, nevydržím. Aj u nás je obdobie, keď býva chladno, ale to sa nedá porovnať. Až na Slovensku som prvý raz zažil sneh. Mal som zmrznuté nohy, bola to katastrofa. Druhým problémom bola komunikácia. Rád rozprávam, ale nevedel som sa vôbec dohovoriť. Neovládal som slovenčinu, teraz už dosť rozumiem a niečo aj poviem. V tom čase som však nevedel ani po anglicky.
Po anglicky sa však dohovoríte…
Po anglicky a aj po španielsky som sa učil až po príchode na Slovensko. V Senici bolo veľa legionárov, angličtinu som potreboval. Nechodil som do školy, ale učil som sa sám, cez internet, hry, rozhovory s priateľmi.
Pôsobili ste v Senici i Zlatých Moravciach. Kde ste sa cítili lepšie?
Vnímam to viac po futbalovej stránke. V Senici som nedostával veľa šancí. V Zlatých Moravciach pravidelne hrávam, získal som veľa futbalových skúseností, cítim sa tu veľmi dobre.
Čo robíte, keď máte voľno?
Chodím často do Nitry, ktorá je najbližšia z väčších miest. Prechádzam sa po meste, nakupujem. Často a rád cestujem, ale mám trošku problém, lebo nemám auto. Taxik je drahý, najčastejšie cestujem autobusom. Viackrát som bol v Bratislave. Využívam pobyt v Európe, navštívil som Prahu, Budapešt, dva razy aj Turecko.
Našli ste si na Slovensku priateľku?
Priateľky mám, ale ak myslíte vážnejšiu známosť, to nie. Ani na Slovensku, ani v Brazílii. Na to sa cítim ešte príliš mladý. Ale Slovenky sú veľmi pekné, páčia sa mi viac ako Brazílčanky.
Čo ostatní Brazílčania, ktorí pôsobia na Slovensku? Udržujete kontakty?
Pred príchodom na Slovensko sme o sebe nevedeli. Všetkých nepoznám ani teraz, ale keď proti sebe hráme, vždy si nájdeme čas aspoň na krátky rozhovor. Komunikujem najmä s Brazílčanmi, ktorí sú v Senici a s Cléberom, ktorý hrá v neďalekej Nitre.
Ktorý Brazílčan na Slovensku je podľa vás najlepší?
Asi ja…? (smiech) Neviem, ale u všetkých je ich prednosťou najmä technika. Z hráčov v slovenskej lige sa mi páči predovšetkým Nicolas Gorosito a Tomáš Kóňa, s ktorými som sa spoznal v Senici.
Máte nejakého obľúbeného svetového hráča?
Nemám jedného, sú viacerí – Hazard, Willian, Ronaldo, ale najlepší je asi Messi.
Čo váš krajan Neymar?
Je to veľký talent, verím, že jeho čas príde. Zatiaľ nie je najlepší,ale možno bude. V Európe má už dobré meno.
Kto je najuznávanejší v Brazílii?
Myslím si, že Fred, ktorý hrá v Fluminense. Veľmi populárny je Ronaldinho, ktorý má už svoj vek a v reprezentačnom tíme ani nefiguruje, ale mnohí ho stále uznávajú.
Foto: SITA, Martin Medňanský
Bolo ťažké si zvyknúť na slovenský futbal?
Je v ňom veľa súbojov. A súboje – to nie je hra. Lenže všetci tréneri, ktorí ma na Slovensku viedli, ich vždy zdôrazňujú, v príprave hovoria najskôr o bojovnosti, nasadení, žiadajú hráčov, aby veľa behali. Mal som s tým spočiatku problém. Už nemám, zvykol som si.
Brazília je futbalová krajina. Prečo ste prišli na Slovensko?
Odišiel som z domu, keď som mal dvadsať. U nás vládne veľká konkurencia, futbal hrá naozaj každý. Keď sa narodí, dostane do kolísky loptu ako prvý darček od otca. Keď ide chlapec spať, berie si ju aj do postele. Rád by som sa presadil výraznejšie v mojej vlasti, ale hrával som len v menších kluboch v druhej lige. Chcel som skúsiť niečo iné.
Už čoskoro vypuknú v Brazílii majstrovstvá sveta. Ako ich vnímajú domáci?
Je to pre nás veľká udalosť. Ale je aj veľká skupina ľudí, ktorá kritizuje veľké výdavky, ktoré idú na šampionát. Ľudí trápi množstvo problémov, peniaze chýbajú na nevyhnutné sociálne veci, máme nekvalitné školstvo i zdravotníctvo.
Ako žije vaša rodina?
Pochádzam z malého mesta Viamão, ale teraz bývame v blízkom Porto Alegre, kde žije skoro dva milióny obyvateľov. Mám štyroch súrodencov, dve sestry, dvoch bratov. Netrápia nás existenčné problémy, lebo otec má veľmi dobrú prácu. Je zamestnaný ako robotník v metalurgickej fabrike.
Už vás niekto na Slovensku z vašich blízkych navštívil?
Nie, ešte tu nebol nik, ale bol by som šťastný, keby prišli. Potešilo by ma, keby ma navštívil najmä otec, on je veľký fanúšik. Keď som hrával v Brazílii, chodil na každý môj zápas. Najmladší brat možno príde za mnou na Slovensko, je tiež veľmi talentovaný futbalista. Keď sa vraciam na dovolenku, vždy veziem domov dresy mojich slovenských klubov. Tie sú najžiadanejším darčekom.
V júni trávite vždy chvíľu doma. V tom čase bude bežať svetový šampionát. Chystáte sa na nejaký zápas alebo vás odrádzajú drahé vstupenky?
Určite sa na nejaký vyberiem a na dobrý zápas nebudem ľutovať peniaze. V Porto Alegre sa predstaví aj Argentína či Holandsko. Také tímy by som si rád pozrel.
Kto získa titul?
Hráme doma, všetci fanúšikovia veria, že budeme vo finále. Brazília je favorit turnaja. Ale nie jediný. Spolu s nami Nemecko, Španielsko a Argentína.
Bolinha je malá lopta
Brazílčania majú svoje špeciálne futbalové mená, pod ktorými ich pozná aj svet. Často nemajú jednoznačný význam. V prípad Bolinhu to neplatí, jeho meno sa dá preložiť ako malá lopta.