Po likvidačnom zákroku Ákosa Szarku v súboji FK Senica – DAC Dunajská Streda (3:3) v uplynulom kole futbalovej ligy leží nitriansky rodák v nemocnici na bratislavských Kramároch.
Absolvovali ste viaceré vyšetrenia i operáciu. Aká je diagnóza a predpokladaná dĺžka liečenia?
Vyšetrenia potvrdili zlomenú ihlicu na ľavej nohe a poškodené väzy v členku. Navrhli mi, aby som išiel hneď na operačný stôl, súhlasil som, chcel som to mať čím skôr za sebou. Doktor Knapp ma operoval ešte v nedeľu večer. Kosť mi zaskrutkovali, dali mi tam platničku, všetko zašili. Noha ma bolí, ale zdá sa, že to dopadlo dobre, s tým som spokojný. Realita však nie je príjemná. Dĺžka liečby sa ťažko odhaduje, uvidíme, ako sa bude rana hojiť. Podľa lekárov je to veľmi individuálne. Ak všetko pôjde hladko, objavím sa na ihrisku najskôr koncom tohto roku.
Vedeli ste už na trávniku, že je zle, že pôjde o vážne zranenie?
Stačilo sa pozrieť na nohu a bolo mi všetko jasné. Trčala mi z nej kosť, cítil som veľkú bolesť. Náš lekár mi ju vrátil na miesto, nohu zafixoval a odviezli ma na röntgen do Skalice.
Pozreli ste si kritický okamih zo záznamu?
Ešte nie. Nebol ani čas a ani po tom netúžim. Nie som na to pripravený. Možno neskôr, keď budem mať väčší odstup od celej situácie.
Ozval sa vám už hriešnik Szarka?
Poslal mi v nedeľu esemesku. Napísal, že mu je to ľúto a nebol to úmysel. Tí, čo to videli viackrát, majú iný názor.
Ako ste zareagovali?
Neodpísal som mu. Po prvé, mal som iné starosti a po druhé, neviem prijať jeho ospravedlnenie. Zatiaľ nereagujem, všetko je príliš čerstvé a emotívne.
Szarku teraz čaká trest od disciplinárky, ale objavila sa správa, že chcete podať na neho aj trestné oznámenie. Je to pravda?
Zatiaľ som v tomto nepodnikol nijaké kroky, ani sa o tom s nikým nebavil. Nebol na to ani čas, teraz bolo podstatné zachraňovať nohu, zvládnuť operáciu. Ďalší postup si ešte musím premyslieť.
Čím si vysvetľujete súperov skrat. Bolo stretnutie predtým nervózne, viselo niečo vo vzduchu?
Ani nie, nasadenie i atmosféra boli dobré, futbal atraktívny, hralo sa hore-dole. So Szarkom som sa nikdy predtým nedostal do nijakého konfliktu. Neviem si vysvetliť, prečo sa to stalo.
Zákrok Ákosa Szarku na Tomáša Kóňu je od 2:10.
Toto nie je prvé vážne zranenie vo vašej kariére…
Predchádzajúce som utrpel presne pred siedmimi rokmi, zlomil som si pravú nohu – holennú i lýtkovú kosť. Pôsobil som vtedy v Sparte a išiel som hrať za béčko tretiu ligu proti Sokolu Ovčáry. Zrazil som sa v súboji s Herdom, ktorý pôsobil aj v Banskej Bystrici. Vtedy mi trvalo rok a pol, kým som sa cítil opäť ako predtým. Keby sa mi stalo teraz to isté, už by som sa do vrcholového futbalu asi nevrátil, ťažko by som to rozbehal, rozhýbal všetky svaly. Bolo by to už len futbalové dožívanie.
Teraz ste starší, nemáte obavy, že to môže byť aj koniec kariéry?
Možné to je. Nechcem však takým úvahám podľahnúť. Verím, že sa na ihrisko vrátim. Podporilo a povzbudilo ma veľa ľudí, dostal som aj veľa esemesiek. Dodali mi optimizmus, všetkým ďakujem.
Ste pripravený na mnohotýždňovú i mnohomesačnú nečinnosť?
Už som to raz zažil a bude to veľký problém. Neviem si predstaviť, ako to zvládnem a čo budem robiť. Len veľmi ťažko dokážem ležať, sedieť, stále musím niečo robiť. Niečo musím vymyslieť.
Dnes hrá vaše mužstvo semifinále Slovenského pohára so Slovanom. Uvidíte ho?
Teraz čakám návštevu, príde za mnou manželka s dcérou, ale už v utorok by ma mali z nemocnice prepustiť. Budem chodiť s pomocou barlí, dajú mi špeciálnu dlahu na suchý zips, aby som si ju mohol dať dole a postupne cvičiť, posilňovať svalstvo. So Slovanom hráme večer, možno by som mohol zápas stihnúť. Chcem zostať v kontakte s mužstvom, chodiť na zápasy, ale aj na tréningy. To je jedna z vecí, ktorá by mi mohli spríjemniť dlhý čas liečenia.