V Čile žijete už dlhšie ako kedysi vo svojej rodnej krajine. Prečo ste sa rozhodli zostať práve tu?
Žije sa tu dobre, je to politicky i ekonomicky stabilná krajina. V Čile sa mi páči.

Jeho reprezentanti postúpili po dvanástich rokoch na MS. Aký to malo ohlas?
Obrovský. Futbal je v Čile národný, najmasovejší šport a na tento úspech fanúšikovia čakali veľmi dlho. Keď sa naposledy ich tím predstavil na šampionáte, hviezdami boli aj celosvetovo známi hráči Zamorano či Salas, ktorí sa uplatnili tiež v európskych veľkokluboch.

V juhoamerickej kvalifikácii skončili Čiľania hneď za Brazíliou, postúpili úplne jasne...
Aj v Čile to bola absolútna senzácia, nik s niečím podobným nerátal. Základ úspešného mužstva tvorilo juniorske mužstvo, ktoré pred vyše dvoma rokmi vybojovalo bronz na MS dvadsaťročných v Kanade. Väčšinu tímu tvoria mladí hráči, preto má podľa mnohých ďalšiu perspektívu.

Na lavičke sedí skúsený argentínsky tréner Bielsa, ktorý viedol reprezentantov svojej krajiny aj na MS. Aké slovo má v čilskom futbale?
Pripisujú mu veľký podiel na úspechu, podľa všetkých ambiciózny domáci tím výkonnostne posunul ďalej. Zdá sa, že vie výnimočne motivovať mužstvo. V Čile ho milujú, pokiaľ si pamätám, v krajine sú po veľmi dlhom čase prvý raz spokojný s trénerom. V minulosti kouč vždy čelil kritike.

Aké boli oslavy postupu?
Veľkolepé. Fanúšikovia očakávali prvý raz postup v predposlednom súboji proti Kolumbii. Už vtedy sa chystali oslavy, pripravovalo uzatvorenie ulíc v centre mesta. Rozhodlo sa definitívne až v nasledujúcom zápase proti Ekvádoru a diváci zaplavili hlavné námestie Plaza Italia. Bola z toho národná udalosť, ktorú všetci intenzívne prežívali. Hneď na druhý deň sa stretla s hráčmi prezidentka krajiny.

Na čo si trúfajú na MS?
Vládne optimizmus. Všetci sú najmä veľmi motivovaní a úspech im dodal obrovské sebavedomie, ktoré im niekedy chýba. A posilnil aj národnú hrdosť. Čile je dosť v tieni - aj futbalovom - suseda Argentíny či Brazílie. Argentínčanov teraz v kvalifikácii preskočili, z čoho mali obrovskú radosť.

Sledujete aj domácu ligu?
Vzhľadom na popularitu a pozornosť, ktorú jej venujú médiá, sa nedá nesledovať ju, ale nemôžem povedať, že patrím k jej znalcom. Podľa mňa jej úroveň nie je príliš vysoká. Najväčšiu popularitu i najviac úspechov majú tri tímy, Universidad de Chile, Univesidad Católica a Colo Colo, hoci momentálne je na čele súťaže Unión Espaňola.

Aký je záujem o súťaž?
Priemernú návštevu nepoznám, ale na špičkové zápasy chodí až tridsaťtisíc divákov. Na druhej strane to nie je až také vysoké číslo, keď si uvedomíme, že v Santiagu žije päť a pol milióna obyvateľov.

V nominácii mužstva, ktoré sa predstaví v Žiline, nie je ani jeden hráč z domácej ligy. Čím si to vysvetľujete?
Aj v nej je dosť šikovných futbalistov, základňa je široká, ale najlepší hráči rýchlo odchádzajú do zahraničia. Problém je najmä finančný. V cudzine dostanú podstatne lepšie platy. Hrať v zahraničí sa stalo vecou prestíže, je to postup v kariére, možnosť hrať v kvalitnejších mužstvách a súťažiach. Tento trend má navyše aj svoje historické pozadie. Čile existovalo dlho takmer ako ostrov, z jednej strany ho obmývalo more, z druhej ho oddeľovali od sveta Andy, na severe je púšť, na juhu ľadovce a fjordy. Čiľania sa cítili dosť izolovaní. O zahraničie je vo všeobecnosti obrovský záujem.

Na rozdiel od iných popredných juhoamerických krajín prichádza menej Čiľanov do Európy. Väčšina z nich zamierila do Mexika či Argentíny. Je pre nich starý kontinent menej atraktívny?
Nie je to o tom, že o Európu je menší záujem. Skôr naopak. Čile nemá také dobré futbalové meno a ani také úspechy ako Brazília či Argentína a čilskí futbalisti nedostávajú toľko ponúk, nie všetkým sa podarí prestúpiť do európskych tímov. Nájdu skôr uplatnenie v Argentíne či Brazílii, čo sú silné futbalové krajiny, hrať v ich súťažiach je rovnako prestížna záležitosť. A v nich tiež lepšie zarobia ako doma. Očakáva sa, že postup na MS otvorí najlepším hráčom aj európske dvere.

Koho momentálne považujú v krajine za najväčšiu hviezdu?
Obrovskú popularitu má Humberto Suazo, ktorý oblieka dres mexického Monterrey. V kvalifikácii strelil najviac gólov. Veľkej pozornosti sa teší aj Alexis Sánchez z talianskeho Udinese. Obaja by mali nastúpiť aj proti Slovensku.

Čo očakávajú v Čile od stretnutia so Slovenskom?
Vnímajú ho ako prípravu na svetový šampionát a hovorí sa najmä o konfrontácii s iným štýlom hry, než na aký sú Čiľania zvyknutí. Rátajú s tým, že európskeho súpera môžu dostať aj v skupine MS a teraz chcú vidieť, ako obstoja. Tešili sa na sobotňajší zápas proti Nemecku, ktorý však zrušili. O to väčšia pozornosť sa sústredí na Slovensko. Obavy vládnu z podmienok, najmä počasia, môže ich zaskočiť. V Čile sú zvyknutí na iné teploty.

Aké počasie je teraz v Čile?
Vrcholí jar, hoci je trochu chladnejšia ako zvyčajne, teploty sa pohybujú okolo dvadsať-dvadsaťpäť stupňov, výnimočne menej ale i viac. Treba však dodať, že hovorím o Santiagu, ale v krajine sú poveternostné podmienky veľmi odlišné. V Punta Arenas vládne zima celý rok.

Čile organizovalo záverečný turnaj MS v roku 1962 a obsadilo doma tretie miesto. Tento šampionát sa stal pamätným aj pre československý futbal, mužstvo hralo vo finále s Brazíliou. Spomína si ešte niekto v Čile na Vytlačilov výber?
Je to už dávno, ale, samozrejme, starší ľudia alebo tí, čo sa touto problematikou zaoberajú, si ešte spomenú. Mladšia generácia už ani nie. Bežní ľudia majú skôr zafixované v pamäti stále Československo a nerobia rozdiel medzi Českom a Slovenskom. O Slovensku vedia málo a krajina v strednej Európe nie je pre domorodcov príliš zaujímavá.

Prispeje k väčšej informovanosti aj zápas v Žiline?
Určite. Dával som do viacerých médií, vrátane televízie, rôzne podklady o Slovensku, objavili sa už rôzne informácie, píše sa o ňom. Futbal interesuje všetky vekové kategórie a spoločenske vrstvy, takže o Slovensku sa Čiľania teraz niečo dozvedia. Futbal pomohol k propagácii krajiny.