Problém spočíva v inom. Spolupráca s ním nikdy nebola a ani nikdy nebude jednoduchá. Vyrába si nepriateľov ako v Číne kopačky - na bežiacom páse. Polovica futbalového národa ho uznáva a druhá mu nevie prísť na meno.
Nedá sa zaškatulkovať. Je nepredvídateľný. Principiálny i tolerantný. Citlivý i vulgárny. Otvorený i neprístupný. Hovorí ako diplomat v OSN, ale tiež ako mu ústa narástli. To je Weiss.
Zobral si na plecia dva najsledovanejšie posty v slovenskom futbale. Tlak na neho je veľký a utvára si ho aj on sám. Chce byť úspešný na všetkých frontoch a ťažko znáša prehry. Potom ho prehnané emócie zradia. Prebijú rozum i nadhľad.
Momentálne patrí pol Weissa slovenskej reprezentácii a pol Slovanu, čo sa v nabitom programe ukázalo ako problém.
Ak by nepokračoval v práci, slovenský futbal by určite išiel ďalej aj bez neho. A mnohí by si možno vydýchli. Bez Weissa by bol svätý pokoj, ale chýbali by výsledky, ktoré stoja za reč. Niet teraz lepšieho kandidáta na reprezentačného kouča.
Ale ak zostane, bolo by určite lepšie, keby patril reprezentácii celý.