„Růža je jedna z veľkých tém môjho profesného života. Mal som to šťastie, že som bol ako novinár a tiež veľký fanúšik pri mnohých vzácnych okamihoch tohto famózneho hráča a neskôr trénera. Dovoľte mi, aby som vybral päť z nich, ktoré mi najviac utkveli v pamäti,“ vraví o trénerovi Slovana Bratislava.
Tipneme si, že aspoň jeden sa viaže k domácemu svetovému šampionátu 1985…
A hneď ten prvý. Je ním Růžičkov víťazný gól Sovietom do prázdnej bránky. Zostal navždy hlboko v mojej pamäti. MS v Prahe boli prvé z viac ako dvadsiatich, na ktoré som bol akreditovaný. Ako novinársky elév som komentoval stretnutie Československo – Sovietsky zväz vo finálovej fáze šampionátu.
Postúpili do nej štyri najlepšie tímy zo základnej skupiny a hralo sa znova od nuly. Dva dni predtým sme s Makarovom, Fetisovom, Krutovom a spol. prehrali 1:5.
Čakalo sa, že to bude opäť debakel.
No tentokrát to bol úplne iný zápas. Už v 7.minúte rozbehol útok Hrdina, nahral doľava vtedy iba 22-ročnému Růžičkovi. Ten pálil z celkom ostrého uhla. Na prekvapenie všetkých v bránke nikto nebol. Gólman Myškin z nej totiž vyšiel, pri cúvaní zakopol a spadol – no ako to slušne povedať… Na riť (smiech).
Foto: ČTK / Zaorálková Jana
Ako tento gól komentoval Růžička?
Vravel mi, že keď zdvihol hlavu, nechcel veriť, že trafil bránku. Bol šťastný. Ako sa neskôr ukázalo, bol to zároveň víťazný gól. Potom ešte nezabudnuteľný „Ceco“ Dušan Pašek pridal druhý. Sovieti už len znížili na konečných 1:2.
Výhra nad takmer nezdolateľným mužstvom nám dala krídla a po ďalších triumfoch nad USA a Kanadou Československo vybojovalo zlaté medaily. Po deviatich rokoch. Úžasná spomienka.
Viaže sa nejaká z nich aj k Trenčínu, kde Růžička zanechal nezmazateľnú stopu?
Finále 1988/89 Tesla Pardubice – Dukla Trenčín. Medzi vtedajšími osobnosťami – a tých veru bolo – vynikali predovšetkým dve. V pardubickej bránke mladý Dominik Hašek a v trenčianskom drese Růžička, ktorý si pod hradom Matúša Čáka „odkrútil“ vojenčinu. Sám dodnes priznáva, že vtedy mal životnú formu.
Ale k titulu mu napokon nepomohla…
Bol však víťazom kanadského bodovania a najlepším strelec ligy – v play off dal v jedenástich zápasoch pätnásť gólov a pri ôsmich asistoval. Lenže vo finále padla kosa na kameň. Na vtedajšie súboje elitného strelca s božským gólmanom spomínam dodnes. Úspešnejší bol Hašek. Růža mu dal v štyroch dueloch len dva góly a Tesla vyhrala finálovú sériu 3:1.
Mladšia generácia si naňho spomína predovšetkým z Nagana 1998…
Mal necelých 35 rokov a pomýšľal na hráčsky dôchodok. Vidina olympijskej reprezentačnej bodky a eminentný záujem trénera Ivana Hlinku ho však donútili v príprave tvrdo pracovať. Nakoniec bol pri najväčšom úspechu českého hokeja v dejinách. A nebol len do počtu – dal tri góly a bol pravý kapitán. Dodnes sa hovorí o jeho príhovore v kabíne po prvej tretine štvrťfinále s USA.
Foto: ČTK / Třeštík Jan
Čo sa tam dialo?
Spočiatku to bol ustráchaný výkon, vďaka Haškovi sme však prehrávali len 0:1. Ružička vraj cez prestávku predniesol motivačnú reč. Hašek mi aj po dlhých rokoch spomínal:
"Všetci dlho mlčali. Ani on nepovedal nič svetoborné, len niečo v zmysle: Hergot, začnime hrať hokej, prihráme, podržíme si to. Nie sme blázni a o nič horší ako oni. Dominik dodnes tvrdí, že v tej chvíli chceli niečo počuť. A Růža to povedal. Všetko sa zrazu zmenilo.
Naozaj nepovedal nič svetoborné…
(úsmev) Je známe, že rozhovory s novinármi nemiloval. Predovšetkým pred kamerou sa – na rozdiel od ďalšieho slávneho litvínovského barda Hlinku – necítil komfortne. Urobil som s ním niekoľko rozhovorov. Najpamätnejší sa odohral pred kabínou Slavie v Edene v čase, keď žiaril v lige v drese Slavie.
Čo ste sa ho pýtali?
Napríklad čo si myslí o spoluhráčovi Viktorovi Ujčíkovi. A odpoveď? „No tak“… Nasledoval prudký obrat k hlučnej kabíne a zvýšený hlas: „Doprdele, čo tu revete, to je ako na Vysočine, vole! Tak ešte raz…!“ (smiech) Našťastie to nebol priamy prenos. Je však pravda, že spomínaný moment sa dostal do našich silvestrovských „Gólov – bodov- sekúnd“ a dodnes koluje na internete.
Čítajte viac Jágr, hráč so srdcom. Bol fabrikou na góly a radosť
Nájde sa aj nejaká trénerská spomienka?
Isteže. Rozhovor po finále šampionátu 2005. Bol už oveľa kultivovanejší. Po triumfe nad Kanadou 2:0 prišiel Vláďa – už ako kouč majstrov sveta – do štúdia v mestskej hale vo Viedni. Pokojný, vyrovnaný, hovoril o tom, že viesť tento tím nebolo ťažké.
Bol rád aj za spoluhráčov z Nagana, ktorí v Rakúsku „zažili ešte jeden zlatý večierok!“ ako trefne povedal v prenose kolega Robert Záruba.
Áno, tu sa kruh Vladimíra Růžičku uzavrel. Po všetkých hráčskych úspechoch dokázal, že je aj skvelý tréner a motivátor. Napokon, potvrdil to na MS 2010 a niekoľko ďalších sezón aj na klubovej úrovni. Za to všetko si ho budem vždy veľmi vážiť.
Načítavajú sa športové výsledky...