Dukla je na solídnom štvrtom mieste. Ste spokojný s jesennou časťou?
Určite. Bolo to fajn, máme za sebou niekoľko veľmi dobrých duelov, čo ma však teší ešte viac, je, že sme obstáli aj herne – bol to z našej strany solídny futbal a potvrdzuje to aj tabuľka.
Najlepší výkon sme podali azda v Žiline, kde sme jednoznačne vyhrali, na druhej strane sme mohli mať bodov aj viac, predovšetkým domáca remíza so Zlatými Moravcami (2:2) ma stále mrzí.
A čo vašich desať jesenných gólov?
S nimi som spokojný. Pred sezónou som si dal za cieľ dosiahnuť dvojciferné číslo pred zimnou prestávkou a napokon sa mi to aj podarilo. Dokázal som to už druhú sezónu v rade. Niekto si myslí, že na Slovensku to je ľahké, no nie je to tak.
Dozrel čas na prestup?
Asi áno. Od majiteľa mám prisľúbené, že ak príde dobrá ponuka, môžem odísť. Aj on sám cíti – hoci by bol asi najradšej, keby som zostal – že je najvyšší čas posunúť sa ďalej.
Rozprávali sme sa spolu pred víkendovým kolom, som rád, že sme našli spoločnú reč. Už predtým sme mali akúsi chlapskú dohodu, že keď sa na jeseň dostaneme do prvej šestky, dopraje mi prestup aj on sám.
Načítavajú sa športové výsledky... Aj vy však asi rozumiete tomu, že majiteľ za vás niečo bude chcieť…
Jasné, je to predsa biznis, chápem jeho zákonitostiam. Našťastie so šéfom Dukly máme výborný vzťah a to, čo sme si v minulosti povedali, vždy nakoniec aj platilo. Beriem to tak, že keď mi raz dal slovo, tak urobí všetko preto, aby sa prestup podaril. Chcem si vyskúšať trošku kvalitnejšiu súťaž.
O vašom prestupe sa dlho hovorilo už v lete. Rýchlo ste to hodili za hlavu?
A čo iné mi zostávalo? Bolo to ťažké, ale musel som to prijať. A ktovie, možno to bolo nakoniec aj správne rozhodnutie, ťažko dnes súdiť.
Futbal je kšeft, ten musí byť výhodný pre obe strany, vtedy to nevyšlo, verím, že túto zimu sa to podarí. Najlepšie už do polovice januára, aby som sa stihol s novým tímom zžiť.
Vzali ste si z „letnej prestupovej ságy“ do Slovana aj nejaké ponaučenie?
Viackrát sa zdalo, že všetko je hotové a ja som bol doma – obrazne – už zbalený a nakoniec sa to skončilo tak, že v Dukle som odohral celú jeseň. Som jednoducho opatrnejší.
Ale opakujem, z Banskej Bystrice nechcem utiecť, vážim si tento klub a záleží mi na ňom, keď sa však naskytne príležitosť, pôjdem ďalej.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Viete momentálne už o nejakom záujme?
Áno, ide o dlhodobú záležitosť, ale dovoľte, aby som v tejto chvíli nebol konkrétny a nevyťahoval z rukáva žiadne kluby. Až teraz sa ukáže, kto má o mňa naozajstný záujem.
Posledný polrok ste boli pomerne často na pretrase – najprv nekonečná prestupová sága, potom sa rozoberalo to, že v reprezentácii nedávate góly. Dotklo sa vás to?
Priznám sa, že spočiatku som tomu neprikladal vážnosť, nebral som to osobne, no v jednej chvíli som mal pocit, že je toho v médiách o mne už priveľa. Pretiekol pohár. Zasiahlo ma to.
Našťastie nie na ihrisku, lebo v Bystrici som aj naďalej dával góly a svoju pozíciu v klube obhájil. Po ľudskej stránke to však bolo mimoriadne nepríjemné, aj ja som len človek a mám právo reagovať. Nebolo to fér, no každý má právo na svoj názor.
V zahraničí sú médiá často oveľa kritickejšie…
Chápem vašu poznámku, ale my sme trošku malá krajina na to, aby sme si mohli dovoliť všetkých kritizovať. (úsmev) Ale nechajme to tak, uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Viacero slovenských ligových kanonierov sa v zahraničí gólovo zaseklo… Je nejaký príbeh, ktorý vás inšpiruje?
Nepozerám sa na to takto. Začnime tým, že budem rád, ak sa podarí prestup do zahraničia. Tam si potom chcem písať už vlastný príbeh. V lete budem mať 28 rokov, veľa času na jeho písanie už mať nebudem. Aj preto si chcem pohnúť.
Čítajte viac Slovan frčí vo ferrari. Potiahli ho Weissove kone zo starších ročníkov
Ale vnímate, že strieľanie gólov na Slovensku v zahraničí nič negarantuje, však?
Samozrejme. Viem, že až tam mi nastavia zrkadlo a možno z toho vzíde obraz, že ligy za hranicami sú ťažšie ako tá naša. Ale ak nevyskúšam, nebudem vedieť.
Navyše, som už dosť skúsený na to, aby som niektoré veci odfiltroval, neriešil a sústredil sa len na to podstatné. V kariére som párkrát spadol a vždy som vstal. Verím svojmu príbehu.
Myslíte už na budúcoročné Euro?
Isteže, no v prvom rade mám motiváciu sa tam vôbec dostať. Aj preto potrebujem hrať ťažšie zápasy, aby som sa ukázal aj na tejto scéne. Musím byť pripravený. Bojím sa, že góly v slovenskej lige by mi na účasť na ME stačiť nemuseli. Euro je jedna z motivácií.
Máte aj niečo vysnívané?
Nemám. Každý chce hrať v čo najlepšom klube, nie som však zástanca toho, že mám ísť do tímu s neviem akým statusom a nakoniec tam zohrievať lavičku. Potrebujem predovšetkým hrať v kvalitnejšej súťaži, ako je naša.
Kde by vám to mohlo vyhovovať?
Takto to neriešim. Viete, nemám na stole 50 ponúk, z ktorých si môžem vyberať. Rád by som zostal v Európe. Ktovie, všetko sa môže stať, aj to, že zostanem v Dukle. To, že si niečo vysnívam, ešte neznamená, že sa to stane.
Filip Hlohovský s vizitkou top kanoniera šiel do Južnej Kórey…
Aj ja mám odtiaľ ponuku, zhodou okolností zástupcovia klubu sa prišli na mňa aj pozrieť, no nemyslím si, že toto by mala byť moja cesta. Najbližšie týždne ukážu.
Marek Hamšík strávil tri sezóny v Číne bez rodiny. Viete si predstaviť aj futbalovú destináciu, kam by ste odcestovali sám?
Toto je veľmi ťažká otázka. Vo futbale je rodina základ, poviem to takto: skôr si to predstaviť nedokážem.
Čiže „Sám doma“ jedine počas Vianoc a na televíznej obrazovke…
(smiech) Tak to ste trafili. Mimochodom, moja obľúbená sviatočná komédia.
O všetkom sa bude rozhodovať počas najbližších dvoch mesiacov. Ste trošku nervózny?
Som, lebo neviem, ako to dopadne a kde skončím. Všade počúvam – a aj sám to tak cítim – že je čas posunúť sa, ale kto dnes vie, čo je to správne rozhodnutie? Ale nejako to už dopadnúť musí.
Foto: mfkdukla.sk
No Vianoce si asi nenecháte pokaziť, všakže?
Nie, kdeže. Povedal som si, že týždeň po sezóne doma ešte trošku potrénujem, vylietam sa a vybehám, potom – medzi sviatkami – si dám niekoľko dní voľno.
Chcem vypnúť. Aspoň myšlienkovo, keď už nemôžem vypnúť telefón. (úsmev) Ide o moju budúcnosť. Jedno je isté, aj počas Vianoc mi budú ľudia neustále pripomínať prestup.
Bude Ježiško u Polievkovcov rozdávať aj futbalové darčeky?
Asi áno. Ale lôpt máme istotne viac ako ostatné deti. Mám malého syna, poteším sa, ak sa vyberie po mojich futbalových stopách. V budúcnosti mu rád ukážem smer, rozhodne sa však sám.
Váš najväčší zážitok v končiacom sa roku?
Bol to jeden z najúspešnejších rokov v mojej futbalovej kariére. Dostal som sa do reprezentácie, čo bol môj dávny sen. Na to, že som hral v jednom tíme s osobnosťami ako Škriniar, Lobotka a ďalší, do konca svojho života nezabudnem.
Bol som aj najlepším kanonierom v lige. Chýba k tomu už len čerešnička na torte, ňou by mohol byť vysnívaný angažmán v cudzine.
