Rozhovor s jej autorom mal vzniknúť už pred vianočnými sviatkami. Boli v tom však opäť dve kolesá, ktoré zmenili plány.
„Vracal som sa z bežnej bicyklovačky a 50 metrov pred domov som sa šmykol na ľade. Letel som hlavou priamo do obrubníka. Jeden zub bol fuč, ďalšie dva sa mi zlomili. Už je to v poriadku, zubár mi však musí tie nové ešte trošku zbrúsiť, sú príliš dlhé,“ berie s nadhľadom nepríjemnú udalosť mladý muž z Moldavy nad Bodvou.
Ako vznikol nápad založiť fanúšikovskú stránku?
Bolo to v roku 2011, mal som dvanásť, zdá sa mi, že aj Facebook bol v tom čase ešte v plienkach. Iné sociálne siete som ani neriešil, nechcelo sa mi. Bolo to skôr len o fotografiách, prípadne novinkách z Peťovho života. Vtedy sa len usádzal v profesionálnom pelotóne, na svoj prvý štart na Tour de France stále čakal.
Čo vám na ňom imponovalo?
Povedal by som, že až fascinovalo. Nešlo ani tak o výsledky, ale skôr o jeho povahu. Veľmi sa mi páčil jeho postoj k životu. Často som riešil, kto a čo si o mne myslí, on mi však ukázal, že sa to dá aj inak. Že tomu netreba vôbec venovať pozornosť. Sagan bol svojim spôsobom aj môj vzor. Flegmatik, ktorému je fuk, ako vyzerá pred ostatnými. A jeho „Why so serious“ má tiež obrovské čaro.
S tým, že raz budete autorom jeho fanúšikovskej stránky, ktorá bude mať viac ako 100-tisíc followerow, ste asi nepočítali…
To teda nie. Spočiatku to bolo predovšetkým o Peťovi, neskôr sa tam riešili už aj iné cyklistické témy. Dospieval som a postupne pribúdali zložitejšie veci. Napokon, v roku 2020, keď mal Sagan to najlepšie za sebou, som tam mohol mať 70-tisíc fanúšikov, dnes ich je 130-tisíc. Mnohí sú zo zahraničia. Medzi nimi je aj niekoľko profíkov.
Foto: Profimedia
Ale bez fenoménu Sagan by sa to zrejme nepodarilo…
Isto nie. Jeho osobnosť položila základy, lebo ak si založíte obyčajnú cyklistickú stránku, porastiete veľmi pomaly. Facebook je trošku nevďačný, uverejnený príspevok vidia len vaši fanúšikovia, napríklad na sociálnej sieti X to je lepšie.
Bicyklujem síce už od útleho detstva, ale dám ruku na srdce – nebyť Sagana, azda by mi niečo také ani len nenapadlo. Našťastie sa tu na Slovensku z ničoho nič zjavil niekto ako on.
Spomínate si na príspevok s najväčším dosahom?
Videá majú vždy najviac videní, možno vás to prekvapí, ale bol to krátky úryvok z Tour de France 1970. Veľmi populárnou bola aj fotografia s Pogačarom, Van Aertom a Van der Poelom v cyklistickom vláčiku, ktorú videli dva milióny ľudí.
Tipli by sme si, že keď Sagana vo Vitelli na TdF 2017 diskvalifikovali, vaša stránka takmer spadla…
(smiech) To bolo totálne šialenstvo. Všetko sa klikalo, lajkovalo a zdieľalo, prišlo mi neskutočné množstvo správ. Slováci sa jednoducho hnevali. Predovšetkým na Marka Cavendisha, aj keď si myslím, že neoprávnene, veď to bolo rozhodnutie arbitrov. Mimochodom, možno práve preto Cavendish neprišiel v roku 2021 ani na preteky Okolo Slovenska. Bál sa asi reakcie Slovákov.
Kedy sa o fanúšikovskej stránke dozvedel Sagan?
To presne neviem, ale najkrajšou spomienkou pre mňa zostane podpísaný zelený dres s textom: Najväčšiemu fanúšikovi Lukášovi venuje Peter Sagan. Čo však o ňom viem, je, že na sociálnych sieťach nejako nefičí, nezáleží mu na tom, ani cyklistiku podrobne nesleduje.
Povedal by som, že Peťo je taká stará dobrá škola. Oveľa radšej žije v realite. A nechcem, aby to vyznelo bez rešpektu, ale domnievam sa, že súčasný pelotón poznám viac ako samotný Peter.
Foto: Archív Lukáša Ronalda Lukácsa
Videli ste sa aj naživo?
Zatiaľ nie. Budem úprimný – mám zdravotné ťažkosti, necítim sa najlepšie, chcem si to nechať na obdobie, keď mi bude opäť fajn. Keď som bol mladší, na Tour ani iné veľké či malé preteky, kde bol Peter, ma nepustili isté rodinné záležitosti. A potom ma zasa postihli zdravotné komplikácie.
Čo sa stalo?
Pred pár rokmi som sa bol previesť na bicykli, mierny zjazd dolu lesom. Predným kolesom som o niečo zavadil a keď som padal dopredu, vzpriečili sa mi riadidlá a silno ma narazili do žalúdka. Obrovská bolesť. Neriešilo sa to a ja som s tým chodil do školy – som rád, že som vôbec zmaturoval. Dlho ma presviedčali, že to je záležitosť psychiky, ale niektoré vyšetrenia už ukázali, že to tak nie je.
Ale nezanevreli ste na bicykel, však?
Nie, kdeže. Aj v tomto stave mi to celkom ide. Na bicykel však sadám zásadne, keď som hladný a smädný, niekedy nejem a nepijem aj osemnásť hodín predtým. A napriek tomu chalanov z mesta v jazde do kopca zdolávam.
Koľko času venujete svojmu cyklistickému blogu?
Niekto by povedal, že dosť, ja by som však aj tak pátral po informáciách na rôznych sociálnych sieťach, potom to už len spracujem a zverejním. Dávam si na tom veľmi záležať. Je to jedna z vecí, na ktoré som v mojom živote najviac hrdý.
Aj preto zamrzí, keď ma niekto vníma negatívne a skoro až za nepriateľa. Nikdy mi nešlo o to, aby som niekoho pripravil o prácu ani nič podobné. Nejde mi ani o to, aby som šiel proti cyklistickému zväzu, Dukle Banská Bystrica či našim slovenským cyklistom.
Na mojej stránke ide o obyčajné zdieľanie radosti a zaujímavostí o športe, ktorý máme všetci tak veľmi radi. Chcem prinášať radosť a zábavu ľuďom, ktorí ma sledujú.
Zrejme nebolo ľahké, keď Sagan oznámil, že ukončuje kariéru cestného cyklistu…
Nuž, nepotešilo ma to. A celkom aj prekvapilo. No spätne usudzujem, že je to takto lepšie, lebo mu to už jednoducho nešlo. Keď zrazu na monumentoch nebojoval o triumfy, strácalo to preňho zmysel.
Peter je víťazný typ, pre ktorého jedno umiestnenie v najlepšej desiatke na Tour de France nemá cenu. V roku 2021 som v ňom ešte videl iskru, lebo na kombináciu Giro – Tour vás nikto nedostane, keď sa vám už nechce.
Foto: Archív Lukáša Ronalda Lukácsa
To bol ten moment, keď ste premenovali fanúšikovskú stránku Petra Sagana na váš cyklistický blog?
Zhruba tak nejak. Už dávnejšie som to zamýšľal, lebo Sagana bolo postupne čoraz menej a ja som chcel tento projekt nielen udržať pri živote, ale aj rozvíjať.
Čo z jeho kariéry si najviac vážite?
Jasné, tri tituly majstra sveta sú veľký počin, ale mňa ešte viac ohromuje iná vec. Jeho celosvetový dosah. Chris Froome toho vyhral veľmi veľa, ako štvornásobný víťaz Tour de France zostane navždy zapísaný v histórii cyklistiky, ale nepomerne menej ľudí vám povie, že je ich vzorom, ako v prípade Sagana. Okrem silných a rýchlych nôh to chce ešte niečo navyše. Peťo to má v sebe.
Slovensko sleduje cyklistiku vďaka Saganovi, lyžovanie vďaka Vlhovej. Nemáte obavy, že raz sa záujem o tento šport skončí?
A vidieť to už aj na lajkoch. Tých slovenských je už menej. Teraz sa to ustálilo a zostali verní fanúšikovia cyklistiky. Je ich však mnohonásobne viac ako na začiatku Saganovej kariéry.
Kto je dnes najväčším cyklistickým ťahákom?
Buď Tadej Pogačar alebo Mathieu van der Poel. Wouta van Aerta nemajú – predovšetkým Slováci – v láske. Všetci vieme prečo, všakže? (úsmev) Ja ho však rešpektujem prakticky ako celý pelotón.
Váš najobľúbenejší jazdec?
Samozrejme, že Sagan. Nielen Peter, ale aj Juraj. Mám veľmi rád Attilu Valtera, keďže mám aj maďarské korene. Viedli sme spolu zopár konverzácií na Instagrame a viem, že môj blog sleduje. Obľubujem Slovincov Pogačara, Rogliča i Mohoriča alebo aj nášho Matúša Štočeka.
Tomu som sa dokonca snažil vybaviť aj angažmán vo väčšom tíme, poznám totiž pár ľudí v profesionálnych stajniach. Žiaľ, dosiaľ to nevyšlo. Kontaktoval ho síce taliansky Corratec, no tam nechcel zasa Matúš, čo však chápem, nebol by to preňho veľký posun vpred.
A nemôžem zabudnúť ani na Puck Pietersovú, to je také moje vysnívané dievča. (smiech) Pripomína mi Sagana.
Máte na niektorú z hviezd pelotónu priamy kontakt?
Keď som komentoval fotografiu Remca Evenepoela, vzápätí mi napísal. V tom čase mi nebolo najlepšie a on sa ozval s tým, že verí, že raz si spolu zájdeme nejaký tréningový kilometer a povzbudil ma, aby som neprestal snívať. V kontakte som aj s juniorským majstrom sveta Albertom Withenom Philipsenom či Markelom Belokim.
Foto: Archív Lukáša Ronalda Lukácsa
Máte doma aj nejaké cyklistické dresy?
Je ich 77. Z toho je asi desať „saganovských“. Spomínaný zelený s venovaním by som nepredal za nič na svete. Zbieram však hlavne farby z cenných dresov – dnes mi chýba už iba fialová z Giro di Sicilia.
Začiatky rokov patria novým výzvam a želaniam. Ak by ste si mohli v sezóne 2024 splniť nejaký cyklistický sen, čo by to bolo?
Dať sa zdravotne dokopy a žiť normálny život. A keď všetko bude v poriadku, potom si nájsť nejakú prácu v cyklistickom prostredí – chcem to aspoň skúsiť.
V minulosti ma oslovil jeden WorldTour tím, aby som mu spravoval sociálne siete, lenže to bola práca z Londýna a ja som bol na tom zdravotne podstatne horšie ako dnes. Ak na tom budem skutočne dobre, rád by som si tiež vyskúšal cyklokros a tunajší Slovenský pohár, veď prečo nie?
A čo tak stretnúť Sagana?
Pochopiteľne, to je môj sen. Ale určite si to chcem nechať na čas, keď budem úplne fit. Chcem si ten moment maximálne vychutnať.
