Okrem skúseností si odniesla aj jeden, teraz už virálny, videoúlovok – Tourminátorov pád, ktorý sa našťastie skončil s úsmevom.
„Takmer som mala zástavu srdca. Viem, čo ho čaká, aký má program. Keby sa zranil, o všetko by prišiel. Vzápätí som si však povedala, "čo panikáriš, veď to je Peter Sagan!“ uškŕňa sa spätne študentka Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave.
Ako ste sa dostali k spoločnému tréningu?
Môj tréner a manažér v tíme OKOEVERYWHERE Michael Kolář sa pozná s Peťom prakticky odmalička. Dlho sa nevideli a keďže Sagan prechádza k horskej cyklistike, chcel sa viac povenovať technike. Stretli sme sa v talianskom Finale Ligure. Šli sme tam s tým, že mu chceme pomôcť (úsmev).
Veľa sa hovorilo o tom, že preteky na ceste mu posledné sezóny neprinášali žiadnu radosť. Našiel ju na horskom bicykli?
Verte, že áno. A my sme sa tešili ešte viac, keď sme videli, ako si to užíva. Nakoplo ho to. Aj pár ľudí z jeho okolia nám povedalo, že po rokoch je konečne na bicykli šťastný. Napokon nám to potvrdil aj on sám.
A vôbec – stíhal vám?
(smiech) Na začiatku som sa trošku obávala, nevedela som, ako na tom bude. Je to však Peter Sagan – podľa mňa nadčlovek. Po pár minútach sa rozjazdil. Odvtedy sa nás až do konca sústredenia držal ako kliešť. Je fakt skvelý.
Čo prvé sa človek opýta cyklistickej legendy, keď mu ju predstavia?
Mám voči nemu obrovský rešpekt, poviem pravdu, spočiatku som sa okolo neho len motala. A čo som sa ho opýtala? Uf, to si už nespomínam. Boli sme tam ako partia, sadli sme si, zdalo sa mi, že sme ako kamaráti, ktorí sa už dlho poznajú.
Tak inak – mal viac otázok on alebo vy?
Bola som zvedavá. Všetko, čo vravel o svojej profesionálnej kariére, ma veľmi zaujímalo. Pochopiteľne, mala som aj otázky, bol tam však aj jeho dlhoročný priateľ, redaktor zo špecializovaného cyklistického portálu, ktorý sa ho neustále niečo pýtal. Ja som so zatajeným dychom po celý čas počúvala.
Foto: Martin Sarvaš/Biker Magazín
S novinármi komunikuje veľmi stroho, často ich nechá trápiť sa s otázkami, pričom s odpoveďami sám nepomáha…
V cyklistickej komunite je asi iný. Cítil sa tak dobre, že ani večné dopytovanie mu v tej chvíli nerobilo problém. Aspoň som sa veľa dozvedela.
Mimochodom, spomeniete si, kedy ste ho prvýkrát zaregistrovali ako pretekára?
Je to ikona. Registrujem ho dlho. Najviac vo mne rezonujú majstrovstvá sveta v Bergene 2017 a jeho tesný finiš s Alexandrom Kristoffom.
Už pred pretekmi som našim vravela, že ak Peťo vyhrá, v pondelok nepôjdem do školy. A tak som tam ani nešla. Ďakujem mu aj za tento jeden deň (úsmev).
Video z vašej kamery, na ktorom zblízka vidieť, ako spadol, z mobilu zrejme nikdy nevymažete…
Nielen z mobilu, ale ani z pamäte. Veď komu sa podarí natočiť ho, ako letí dolu z bicykla? V cieli som si video ihneď stiahla do mobilu a pozrela hádam aj pätnásťkrát. Aj Peťo ho chcel vidieť. Potom som mu ho aj poslala. Zabávali sme sa na tom.
Kanadský cyklistický portál vaše video sprevádzal titulkom: „Pozrite sa, ako Sagan pri tréningu ‚žral‘ hlinu na svojom MTB“. Jedol ju teda?
Poviem to takto – nemal k tomu ďaleko (smiech).
Čo spravil z pohľadu enduro jazdca zle?
Celý deň sme sa spúšťali po tej trati. V jej strede je kameň, nie je ho vidno, keďže pred ním je ostrá 90-stupňová zákruta. Tiež som tam mala problémy. Nečudujem sa, že sa mu to stalo.
Peťo to tam pustil viac ako mal a vzniklo toto virálne video. Nebolo to o neskúsenosti, Sagan nebol prvý ani posledný, ktorý na ňom spadol.
Vyzeralo to, že ho to vôbec nebolí…
Presne tak. Aj preto sme mu dali prezývku Wolverine (fiktívna postava komiksovej série X-Men, pozn. red.). Na sústredení spadol niekoľkokrát, vždy sa postavil, oprášil a šiel ďalej. A ja som takmer mala akési zástavy srdca. Viem, čo ho čaká, aký má program, keby sa zranil, o všetko by prišiel. Vzápätí som si však povedala, „čo panikáriš, veď to je Peter Sagan!“