Latku fair-play mal rovnako nízko nastavenú aj jeho arcirival Jan Ullrich – víťaz Starej dámy 1997, olympijský šampión i majster sveta. Priznal sa pri prezentácii filmovej dokumentárnej série „Jan Ullrich – Lovná zver“.
Bola iná doba
Nech zdvihne ruku ten, kto v tom čase nedopoval, dalo by sa povedať. O tom, že v profipelotóne si takto „pomáhali“ všetky hviezdy, sa hovorí roky.
Napokon, odborníci obviňovali aj Ullricha, no ten dosiaľ priznával len „úpravu krvi“, za čo dostal v minulosti dvojročný dišťanc. „Operácia Puerto,“ nakoniec ukončila aj jeho kariéru.
Teraz však vyšiel s celou pravdou von…
"Môžem k tomu s čistým srdcom povedať, že som skutočne nikoho nechcel podviesť. Nechcel som si zaistiť výhodu. Vtedy bola iná doba. V cyklistike fungoval systém, do ktorého som naskočil.
Pre mňa to znamenalo svojim spôsobom zachovanie rovnosti šancí," relativizuje svoj morálny prešľap jediný Nemec, ktorý vyhral Tour.
"Ale dopoval som a z toho dokumentu to je jasné. Previnil som sa a cítim sa vinný,"doplnil.
Foto: Profimedia
Inak povedané – nepodvádzal len „šampión“ Armstrong, ale aj jeho večný prenasledovateľ Ullrich. Rodák z východonemeckého Rostocku okrem toho, že TdF raz vyhral, bol päťkrát aj druhý.
Armstrongove úspechy nikdy nespochybňoval. Netúžil, aby na prázdne miesta v kolonke pre víťazov Tour z rokov 1999–2005 bolo dopísané jeho meno. A organizátori najslávnejších cyklistických pretekov na svete zasa dobre tušili, prečo chcú, aby zostali prázdne.
„Neusilujem sa o žiadne z Armstrongových prvenstiev. Chcem len tie, ktoré som dosiahol priamo na bicykli. Netúžim po žiadnom víťazstve spoza zeleného stola,“ vravel pred rokmi.
Dnes už vieme, prečo, aj keď o spomínanej generácii azda platí biblické, „hoď kameňom, kto si bez viny“.
Problémový Jan
So životom hviezdneho pretekára sa nie každý dokáže vyrovnať. Hoci na bicykli obaja pôsobili ako z inej galaxie, po kariére to šlo z dvojice Armstrong – Ullrich lepšie prvému.
„Lance bol šikovný a zvedavý. Jan bol zvedavý, len čo sa týka zmrzliny,“ smial sa pri spomienke bývalý Ullrichov tímový kolega z T-Mobilu a krajan Jörg Jaksche.
S dnešným poznaním sa oplatí dodať, „kiež by Ullrich zostal len pri tej zmrzline“. Po konci kariéry to s ním šlo rapídne dolu kopcom. Piť, fajčil, fetoval.
Foto: LEGNER JAROSLAV / CNC / Profimedia
Podľahol démonom a v priebehu krátkeho obdobia sa z neho stala totálna troska. Aj v dokumente sa priznáva, že to s ním „naozaj nevyzeralo dobre. Šňupal som veľa kokaínu, whisky som pil ako vodu a bol som veľmi blízko smrti,“ opisoval svoj boj so samým sebou.
„Bol som ako Marco Pantani. Takmer mŕtvy,“ prirovnal sa k Talianovi, ďalšiemu hviezdnemu borcovi z generácie 90. rokov, ktorý užíval doping.
Našťastie, Ullricha jeho úlety nepripravili o život. Skrachovalo mu však manželstvo, bývalá partnerka mala dokonca obavy zveriť mu vlastné deti. Vlámal sa k susedovi na Malorke, kde žil, a napadol ho.
O niekoľko dní neskôr ho muži zákona zadržali v päťhviezdičkovom hoteli Villa Kennedy vo Frankfurte. Ullrich si na izbu zavolal eskort prostitútku, ale po hádke ju začal biť a škrtiť. Podľa policajnej správy žena takmer od škrtenia omdlela.
Skončil vo väzení, no po prepustení sa uňho prejavili abstinenčné príznaky a dostal panický záchvat. Napokon šiel na psychiatriu, z ktorej neskôr zasa utiekol.
Jednoducho telenovela, na ktorú sa ani silné žalúdky nechcú pozerať.
Kde nastala chyba?
V núdzi spoznáš priateľa. V tomto prípade to bol „dopingový parťák“ Armstrong. Nech už si o ich športových podvodoch myslíme čokoľvek, oboch spája vzájomný rešpekt.
Foto: ČTK / DPA / Kay Kirchwitz
Keď sa rodák z Texasu dozvedel o vážnom Ullrichovom stave, neváhal, so svojím lekárom okamžite nasadli do súkromného lietadla a zamierili do Európy.
„Ako mnohí z vás viete, milujem Jana Ullricha. Bol pre mňa špeciálnym súperom. Desil ma, motivoval a dostal zo mňa naozaj to najlepšie. Bol skutočnou triedou na bicykli,“ okomentoval Armstrong spoločnú fotografiu z liečebne.
To bolo pred piatimi rokmi, podľa všetkého je dnes Ullrich z najhoršieho vonku. Tvrdí, že aj vďaka tomu, ako rozpráva svoj životný príbeh, sa dokázal so svojou minulosťou lepšie vyrovnať.
„Predtým som to nedokázal, dnes s tým nemám žiadny problém. Prelial som veľa sĺz, prežil bezsenné noci. Zmocňovala sa ma panika, ale dokázal som to prekonať,“ vraví a svojim priznaním akoby dával bodku za minulosťou.
Cyklisticky hriešnou, ktorá pomaly odchádza do zabudnutia.
Bývalý slovenský pretekár Milan Dvorščík je o tri roky starší ako Ullrich. Na jednej strane si myslí, že pre cyklistiku by bolo dobré, aby sa minulosť hodila za hlavu, no z osobného hľadiska ho zaujíma, ako to naozaj bolo.
"Patril som k veľmi dobrým pretekárom. V juniorských kategóriách som mohol jazdiť s kýmkoľvek – aj s Pantanim v kopcoch. Po prechode medzi mužov som už takú výkonnosť nemal.
Foto: Profimedia
Chcem vedieť, či som spravil chybu v tréningu alebo to bola vyslovene vec dopingových prostriedkov," zamyslel sa pred časom pre Športweb.
Kokaín na oči
V dopingovej sieti uviazlo mnoho hviezd. A ďalšie akiste do nej ešte padnú. Alebo sa tam dobrovoľne hodia, ako to spravili – hoci pod ťarchou nepriestrelných dôkazov – aj Armstrong s Ullrichom.
„Vždy sa dopovalo. Vždy,“ vyhlásil kedysi francúzsky novinár Pierre Chany, ktorý priamo sledoval 49 ročníkov Tour. Prvých šesťdesiat edícií sa tak dialo s požehnaním organizátorov, potom už v rozpore s ich pravidlami.
Len pre ilustráciu. V roku 1924 reportér Albert Londres prinášal svoje postrehy z ciest okolo Francúzska pre denník Le Petit Parisien. V kantóne Counstances mala trojica cyklistov vážny rozhovor s riaditeľom Tour Henrim Desgrangeom.
Minuloročný víťaz Henri Péllisier, jeho brat Francis a tretí do partie, Maurice Ville, sa po ňom rozhodli, že s pretekmi skončia. Henri následne Londresovi vysvetlil dôvod nečakaného odstúpenia a verne opísal výmenu názorov so šéfom Tour.
"Vy vôbec netušíte, čo je to Tour de France,“ povedal vraj Henri Péllisier. "Je to kalvária. Vlastne ešte niečo horšie. Cesta ku krížu má totiž iba štrnásť zastavení, tá naša až pätnásť. Trpíme od úvodných kilometrov až do samého konca. A chcete vedieť ako?“ opýtal sa Desrangea.
Foto: Instagram
„Pozrite sa sem,“ vytiahol z tašky ampulku. „Toto je kokaín pre naše oči, toto zasa chloroform pre naše ďasná,“ čertil sa. „A toto je,“ pokračoval Ville sťahujúc si batoh zo svojich pliec, „mazivo, ktoré prinavráti teplo do našich ubolených kolien“.
„A lieky. Chcete vidieť naše lieky? Pozrite sa, tu sú,“ vytiahol každý z nich po tri krabičky. „Pravdou je, že fungujeme práve na tomto dynamite,“ dodal.
Je čistejšia, ale…
Dán Michael Rasmussen, ktorého vlastný tím vylúčil z Tour 2007 z priebežne prvého miesta, tvrdí, že dopingová spravodlivosť neexistuje. Predovšetkým na Tour de France.
„Je to obrovské pokrytectvo cyklistiky. Pre ľudí ako Richard Virenqe, Laurent Jalabert a ďalších pripravujú červené koberce a iní sa vo Francúzsku len ťažko môžu ukázať. Mnohé súvisí s národnosťou,“ povedal pre iDNES.cz niekdajší skvelý vrchár.
A súčasnosť? Hoci dôkazy nemá, odporúča nám nemaľovať si ružové okuliare. Doping vraj bol, je a bude vždy dva kroky vpred.
„Áno, cyklistika je čistejšia, ale čistá určite nie. Je zrejmé, že EPO, ktoré je 30 rokov staré, sa používa naďalej. Krvné transfúzie samozrejme tiež. Len amfetamíny už snáď nie,“ dodal Rasmussen.
